RÍMSKOKATOLÍCKY FARSKÝ KOSTOL SV. ŠTEFANA, KRÁĽA
Najvýznamnejšou pamiatkou v obci Oravský Biely Potok je Rímskokatolícky farský kostol svätého Štefana, prvého uhorského kráľa. 
Je to klasistický jednoloďový kostol s oblúkovitým presbytériom na východe, pristavanou sakristiou na severe a vstavanou vežou na západe.
Vnútorná výzdoba chrámu je veľmi bohatá, prevažne v barokovom štýle. Kostol bol budovaný v rokoch 1797 až 1800. Stavbu kostola odhlasovala z náboženského fondu zastupiteľská rada v Budíne 15. novembra 1796. 14. septembra roku 1797 boli požehnané jeho základy a položený prvý kameň. Do základov, ktoré sa začali stavať 16. septembra, bola položená aj cínová soška Panny Márie s Ježiškom. Kostol bol požehnaný 20. augusta na sviatok svojho patróna roku 1799 vtedajším nižnianskym farárom Štefanom Kostkom. V roku 1800 sa uskutočnili na kostole posledné murárske práce. Potom kostol prešiel niekoľkými stavebnými úpravami a zmenami
v interiéri. Najväčšia z nich bola v roku 1902-1903 po vyhorení pri požiari roku 1900, kedy bol kostol obnovený.
Priestranná svätyňa má oblúkový uzáver. Na jej klenbe je maľba Najsvätejšej Trojice s viacerými anjelmi vo vesmírnom priestore. Svätyňu osvetľuje jedno okno na južnej strane.
Na severnej strane k nej prilieha sakristia s rovnou klenbou. Sakristia bola vybudovaná neskôr v roku 1869, o čom svedčí nápis nad vonkajším vchodom. V sakristii je vzácna klasistická plastika Bičovaný Kristus, ktorá patrí k pamiatkam kostola. Je to polychromová drevorezba zo začiatku 19. storočia. Do zoznamu pamiatok je zapísaná aj socha Zmŕtvychvstalého Krista /polychromová drevorezba/, monštrancia, kalich a dve cibória.
V presbytériu kostola sa nachádza hlavný drevený neobarokový oltár, ktorý pochádza z 18. storočia. V jeho strede v spodnej časti je svätostánok. Na jeho dvierkach je reliéf Ježiša s kalichom v ruke. Po stranách svätostánku sú sochy dvoch adorujúcich anjelov. Uprostred päťdielnej stĺpovej architektúry v strednej časti oltára je obraz – nástenná maľba svätého Štefana, kráľa, patróna chrámu. Obraz maľoval známy chrámový maliar Jozef Hanula. Po stranách obrazu sú sochy štyroch evanjelistov: svätého Matúša /so znakom človeka/, svätého Lukáša /so znakom býka/, svätého Jána /so znakom orla/, svätého Marka /so znakom leva/. V hornej časti oltára nad obrazom svätého Štefana je reliéf svätého Jozefa s Ježiškom. Po jeho stranách sú sochy svätého Joachima a svätej Anny, rodičov Panny Márie. Sú tu tiež sochy slovanských vierozvestov svätého Cyrila a svätého Metoda a sochy dvoch adorujúcich anjelov.
Vo svätyni sú vpredu po bokoch oltára samostatne umiestnené na podstavcoch sochy Božského Srdca Ježišovho a Lurdskej Panny Márie.
V prednej časti svätyne je okrem dreveného obetného stola, ambóna a sedesu aj vzácna baroková kazateľnica. Je to drevená rezbárska práca na podstavci so štyrmi reliéfmi svätých. Jedná sa o štyroch veľkých západných cirkevných otcov. Sú to svätý Hieronym /so znakom leva/, svätý Augustín /so srdcom v ruke/, svätý Gregor Veľký /s pápežskou tiarou/ a svätý Ambróz
/s úľom a knihou/. Baldachýn nad kazateľnicou nesie sochu Ježiša – Dobrého pastiera. Okrem toho je na stene reliéf s dvoma tabuľami Desatora.
Vo svätyni je aj drevená krstiteľnica na kamennom podstavci. Na jej príklope je súsošie svätého Jána Krstiteľa, ktorý krstí Ježiša Krista. Táto krstiteľnica i kazateľnica boli zhotovené miestnym rezbárom Jurajom Belopotockým v roku 1800.
Svätyňu s loďou prepája oblúk. Loď kostola je krytá dvoma klenbami s medziklenbovými pásmi, ktoré končia na pilieroch. Klenby nesú ornamentálnu výzdobu s portrétmi svätcov v jej cípoch. Sú na nich zobrazení ôsmi apoštoli. V prvej klenbe sú vyobrazení svätí Bartolomej, Filip, Peter a Jakub, v druhej klenbe svätí Tomáš, Andrej, Ján a Šimon.
Loď osvetľujú štyri okná. Jedno z nich má farebnú vitráž, znázorňujúcu kňaza pri pozdvihovaní počas svätej omše pred symbolmi Najsvätejšej Trojice. Dlažba kostola je vykladaná keramikou v roku 1903. Tento rok je vyznačený v dlažbe v predsieni kostola.
V lodi kostola sú dva bočné barokové oltáre. V ľavom rohu je bočný oltár, v strede ktorého je v spodnej časti svätostánok. Na jeho dvierkach je reliéf kalicha, hostie a viniča s hroznom. Po jeho bokoch sú dvaja adorujúci anjeli. Nad ním je v strednej časti obraz Svätej rodiny – dieťa Ježiš, Panna Mária a svätý Jozef. Vedľa tohto obrazu sú sochy dvoch mučeníkov – diakonov: svätého Štefana /s palmou a kameňmi/ a svätého Vavrinca /s palmou a roštom/. V hornej časti oltára nad ústredným obrazom je reliéf Narodenia Pána - Ježiš v jasličkách a vedľa neho kľačí Panna Mária a svätý Jozef. Po stranách reliéfu so sochy svätého Jána Krstiteľa a svätého Jána Nepomuckého.
V pravom rohu je druhý bočný oltár. Má podobný svätostánok s dvomi adorujúcimi anjelmi. Nad svätostánkom je obraz Korunovania Panny Márie z roku 1904. Je na ňom výjav - Pannu Máriu korunuje Svätá Trojica. Po jeho stranách sú sochy svätého Petra /s kľúčmi/ a svätého Pavla /s mečom/. V hornej časti nad obrazom je reliéf zobrazujúci Ružencovú Pannu Máriu a pred ňou svätého Dominika a svätú Kláru. Po jeho stranách sú sochy svätej Kataríny Sienskej /s knihou/ a svätej Kataríny Alexandrijskej /s kolesom/.
Oba bočné oltáre boli zhotovené v Tirolsku /Rakúsko/.
Lavice v lodi sú z roku 1987, v roku 2004 boli všetky očalúnené. Prenosné lavičky pre miništrantov i ľudí boli zhotovené v roku 2003. Po stranách lode sú na podstavcoch umiestnené sochy svätého Antona, svätého Alojza, svätej Terézie z Lisieux a Panny Márie – Kráľovnej. Po stranách kostolnej lode je umiestnená drevená krížová cesta z roku 1989. Je to umelecká práca od rezbára Baču. V zadnej časti lode je drevená spovednica.
Pri vstupe do kostola je predsieň s oblúkom. Z nej sa vystupuje po kamenných schodoch na chór, prístavba ktorého stojí na dvoch pilieroch. Chór bol pristavaný a rozšírený roku 1952. Na chóre je umiestnený organ od majstra Jána Tučeka z Kutnej Hory zo začiatku 20. storočia. Bol generálne zrekonštruovaný v roku 1996.
Z druhej strany predsiene je kaplnka Božieho hrobu. Je v nej jednoduchý drevený oltár v barokovom štýle so sochou mŕtveho Ježiša z dielne Juraja Belopotockého a štyrmi soškami anjelov. V roku 2003 bol do nej zhotovený aj nový drevený kríž.
Kované dvere v predsieni kostola a v kaplnke Božieho hrobu sú z roku 1949. Nový vchod so vstupnou časťou do kostola s novými hlavnými dverami bol vybudovaný v roku 2001. Na vstupnom kamennom portáli je preto vyrytý rok ukončenia stavby - 1800 a rok renovácie - 2001.
V roku 2003 bol upravený celý areál okolo kostola. Pred vchodom sa vybudovala nová strieška umiestnená na dvoch stĺpoch. Nový vstup so schodišťom, most a chodníky sa vyložili miestnym pieskovcom.
V priečelí kostola je vstavaná veža, ktorá zo štítu prechádza do hranolu a vyššie do ihlanu. Zakončuje ju na vrchole guľa s dvojkrížom. Veža má v štvorhrannej časti štyri zvukové okná. Vo veži sú umiestnené tri zvony. Veľký zvon „Michal“ a malý zvon „Svätý Jozef“ sú z roku 1932. Stredný zvon „Preblahoslavená Panna Mária“ bol roku 1969 preliaty zo starého zvona, ktorý pukol. Všetky tri zvony boli elektrifikované roku 2003. Pri tej príležitosti bola zhotovená aj nová drevená nosná konštrukcia. Veža kostola je pokrytá medeným plechom a strecha lode i sakristie je pokrytá plechom hliníkovým.
Tento chrám je vzácnou historickou pamiatkou, ktorá svedčí o šikovnosti, štedrosti a živej viere miestnych ľudí. Predovšetkým je však dôstojným bohoslužobným miestom, kde už celé desaťročia bielopotockí katolíci čerpajú duchovnú silu a pomoc pre svoj každodenný život, a ktorí chcú zachovať v jeho kráse aj pre ďalšie generácie.
Odpustová slávnosť sa slávila v pôvodnom kalendári 20. augusta.
Po zmene, ktorá neskôr nastala v liturgickom kalendári, sa sviatok patróna chrámu, svätého Štefana, kráľa, slávi 16. augusta.
Farská budova bola vystavená v rokoch 1976 – 1978. Stará fara, ktorá slúžila svojmu účelu 120 rokov, bola zbúraná roku 1986.
Cintorín, ktorý sa nachádza na Vŕšku nad kostolom, zriadili v obci až po ustanovení farnosti v roku 1787. Z pôvodného ohradenia múrom, ktorý spomína kanonická vizitácia z roku 1833, sa zachovala len vstupná časť pokrytá šindľom.
Na cintoríne sú pozoruhodné stĺpové náhrobníky z 19. storočia a pieskovcové kríže od bielopotockých kamenárov.
Duchovný život Bielopotočanov symbolizujú aj kríže, ktoré sa nachádzajú v katastri obce. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1833 boli v obci tri kríže: jeden poniže dediny, jeden povyše dediny a tretí na cintoríne. Dnes je v obci a jej katastri trinásť krížov.
Klasistický prícestný kríž s vysokým reliéfom Bolestnej Panny Márie je v strede obce. Vytesali ho z domáceho pieskovca Juraj a Alexander Bielopotockí v roku 1801. Do požiaru v roku 1900 stál povyše dediny.
Kamenný kríž z roku 1814 poniže dediny bol postavený z vďačnosti za záchranu počas veľkej povodne, ktorá sa zúrivo prevalila cez obec v dňoch 25. a 26. augusta 1813.
Hlavný kríž na cintoríne je z roku 1828. Je to kamenná práca Alojza Bielopotockého staršieho.
Pred kostolom sa nachádza drevený misijný kríž s vyrytými rokmi, kedy sa vo farnosti konali misie.
Ďalšie kamenné kríže od bielopotockých majstrov sú na konci ulice Potoky /s reliéfom svätého Jozefa s Ježiškom/, na konci ulice Hušták /s reliéfom svätého Jána Nepomuckého/, na Láne, na Úboči, na Biednej /všetky s reliéfom Bolestnej Panny Márie/, na Širokej betónový z roku 1931 s Nepoškvrneným počatím Panny Márie. Od miestneho kamenára Štefana Kubalu sú kríže s vloženou soškou madony na Rovienkach, pod Kliníkmi a pod Biednou /postavené v rokoch 1969-1975/.