Cirkevné dejiny


 

Zriadenie farnosti
Roku 1776 prešla Orava pod správu novoutvoreného Spišského biskupstva. Čoskoro nato sa Biely Potok cirkevno-administratívne osamostatnil, keď biskup Ján Révay roku 1787 v ňom zriadil expozitúru – samostatnú duchovnú správu, ktorá mala vlastného kňaza – kaplána, vlastný kostol s krstiteľnicou, vlastný cintorín i vlastné matriky.  
Prvým kňazom, čo prišiel na novozriadenú kaplánku do obce, bol páter Ignác Peschel z františkánskeho kláštora v Okoličnom. Jeho príchod znamenal oživenie náboženského života v obci: začal vyučovať náboženstvo a spev, vykladal veriacim svätú omšu, Pánovo umučenie, hovoril im o Panne Márii.  
V obci sa prvý raz slávil odpust 2. augusta 1789 za účasti ôsmich kňazov zo susedných farností. V roku 1795 Ján Lokčanský, colný úradník v Tvrdošíne a pokladník františkánskeho kláštora v Trstenej, zhotovil pečiatku bielopotockej expozitúry. Pečať sa dodnes zachovala zásluhou Milana Hudeca. Bielopotocká expozitúra sa postupne stala farnosťou.

Zoznam kňazov pôsobiacich v obci 

 

  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1.  P. Ignác Peschel, OFM                                                 

2.  P. Demeter Červeň, OFM                                        

3.  Ján Repašsi                                                            

4.  Štefan Smoleň                                                        

5.  Jakub Krajčinovský                                                  

6.  Ignác Brunkala                                                       

7.  Matúš Zárubský                                                      

8.  Ignác Matkovič                                                      

9.  Michal Rusiňák                                                        

10. Libor Mosurčík                                                                

11. František Feja                                                        

12. JánŽuffka                                                                                          

13. Matúš Várzely                                     

14. Ondrej Plučinský                                                   

15. Ján Keltoník                                                             

16. Juraj Galdon                                                            

17. Peter Hanuľa                                                            

18. Eduard Kitz                                                                      

19. Ondrej Doránsky                                                     

20. Anton Hromada                                                        

21. Jozef Hromada                                                          

22. Florián Fömötör                                                                

23. Ján Lipčej Kapusta                                                   

24. Michal Žuffa                                                              

25. Štefan Kučeravý                                                       

26. Dr. Michal Mrkva                                                      

27. František Bugaj                                                         

28. Peter Ťapák                                                              

29. Štefan Šmálik                                                           

30. Ján Hlavčák                                                              

31. Ľuboš Močáry 

32. Jozef Tomáň                                                          

1787-1789 

1789-1801

1801-1802

1802-1804

1804-1812

1812-1815

1815-1830

1830-1834

1834-1837

        1837

1837-1850

1850-1856

        1856

1856-1860

1860-1873

1873-1886

1886-1898

        1898

1898-1902

1902-1913

1913-1917

        1917

1917-1933

1933-1935

1935-1969

1969-1970

1970-1973

1973-1983

1983-1991

1992-2002

2002-2010

2010-
Andrej Pavlis
Narodil sa v chudobnej rodine 14. marca 1891 v Or. Bielom Potoku. Študoval na gymnáziu v Trstenej a Ružomberku. Pre jeho slovenské presvedčenie ho neprijali do spišského seminára. Na odporúčanie Antona Hromadu a prostredníctvom záhrebského profesora Eduarda Krajniaka sa dostal na štúdiá teológie do Záhrebu. Cestou domov na prázdniny sa stretol vo vlaku s americko-slovenským kňazom Františkom  Vlossákom, ktorý ho získal pre prácu medzi americkými Slovákmi. Po príchode do Spojených štátov Amerických, ho do svojej diecézy prijal filadelfský arcibiskup, ktorý ho poslal na štúdiá teológie do Louvaine v Belgicku. V roku 1914 už ako diakon šiel cez prázdniny navštíviť rodičov na Slovensko. Keďže vypukla 1. svetová vojna, nemohol sa vrátiť do Belgicka, ktoré zabrali nemecké vojská. Na povolenie filadelfského arcibiskupa ho 17. septembra vysvätil za kňaza košický biskup Augustín Fischer-Colbrie. Po jednoročnom kaplánovaní v Udavskom pri Humennom, ho povolali do armády. Roku 1920 sa vrátil do filadelfskej arcidiecézy v štáte Panama (USA).  Tu patril k významným činiteľom americko-slovenského života. Pôsobil ako kaplán v Palmertone a Lansforde. Ako farár pôsobil v Shepptone. Počas viac ako štvorročného pôsobenia v slovenskej farnosti svätého Jozefa v Coatesville postavil kostol a faru. Najdlhšie pôsobil vo farnosti vo Filadelfii, kde aj zomrel 22. augusta 1944.
 Andrej Pavlis bol aj literárne činný. Už ako študent prispieval svojimi poučnými článkami a poviedkami do slovenských katolíckych časopisov Dennica, Kráľovná svätého ruženca, Ľudové noviny, Slovák. V Amerike prispieval do časopisu Združenia slovenských katolíkov Dobrý pastier, ktorého predsedom sa stal roku 1926. Svoje náboženské a národné úvahy publikoval v časopise Jednota a Kalendári Jednota. Roku 1936 začal v časopise jednota uverejňovať sériu článkov o nebezpečenstve komunizmu, ktoré neskôr vyšli aj súborne pod názvom Komunizmus a jeho zhubné následky pre ľudstvo. Jeho filozofickú prácu Názor Masaryka na kresťanskú filozofiu uverejnil študentský časopis Furdek
Mons. Jozef Števek
Narodil sa 3. augusta 1896 v Or. Bielom Potoku. Za  kňaza ho vysvätil košický biskup Augustín Fischer-Colbrie 29. júna 1921 v Košiciach. Kedže bola núdza o slovenských profesorov, hneď pôsobil ako katechéta a profesor slovenčiny. Bol prefektom v Slovenskom katolíckom konvikte a od roku 1923 inšpektorom katolíckych škôl v Košiciach a neskôr v Prešove. Od roku 1928 pôsobil ako profesor náboženstva na reálnom gymnáziu v Košiciach a od roku 1939 v Prešove. Počas druhej svetovej vojny pri prechode frontu vo februári 1945 bol z Prešova odvlečený do Sovietskeho zväzu.  Po desať mesačnom pobyte na Kryme sa 8. decembra vrátil do Košíc, kde sa stal ekonómom Biskupského úradu. Roku 1948 dostal titul pápežského komorníka (monsignore). Od roku 1950 vykonával funkciu riaditeľa Biskupského úradu v Košiciach a bol aj košickým kanonikom. Zlaté kňazské jubileum oslávil v košickom dóme svätej Alžbety 29. júna 1971. Zomrel 11. decembra 1978 v Košiciach. Za veľkej účasti veriacich a duchovenstva ho 14. decembra  pochoval v rodisku spišský kapitulný vikár Štefan Garaj.
Viktor Števek
 Narodil sa 18. júna 1912 v Or. Bielom Potoku. Za kňaza ho vysvätil banskobystrický biskup Marián Blaha 27. septembra 1936 v Banskej Bystrici. Ako kaplán pôsobil vo Zvolenskej Slatine, v Hriňovej, Sučanoch, Hornej Ždani a vo Valči. Roku 1938 sa stal farárom v Necpaloch, roku 1939 kaplánom a roku 1940 farárom vo Valči. Za vernosť cirkvi bol v roku 1951 násilne odvlečený a následne odsúdený Štátnym súdom v Bratislave na 6 rokov odňatia slobody. Po odsedení si celého trestu sa roku 1957 vrátil na slobodu s podlomeným zdravím a žil v rodisku, kde tajne slúžil svätú omšu. V rokoch 1968-1972 bol farárom v Žaškove. Potom žil na odpočinku v rodisku, kde zomrel 8. júna 1980. Na miestnom cintoríne ho 10. júna za účasti kňazstva a mnohých veriacich pochoval spišský kapitulný vikár Štefan Garaj.
Peter Adamčák
 Narodil sa v Or. Bielom Potoku 12. septembra 1914. Za kňaza ho vysvätil košický biskup Jozef Čársky 20. júna 1937 v Košiciach. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Solivare (1937,1939), v Ľubiši (1938) a v Humennom (1940). Farárom bol v Nižnom Slavkove (1941), v Župčanoch (1952), v Sačurove (1956), v Širokom (1957), v Dubovici (1975). Zomrel 28. mája 2000. Za účasti veriacich a duchovenstva bol pochovaný v Župčanoch 30. mája 2000.